Aký je to krásny pocit byť absolventom vysokej školy. Mať titul vo vrecku, mať pokoj od neustáleho plnenia školských povinností a zarábať nejaké tie „euríčka“ na otvorenie cesty do lepšieho života. Lenže do toho sa stavia ešte jedna prekážka – ako si tu prácu nájsť? Je jasné, že väčšina absolventov sa obracia na úrady práce, kde si trošku postoja v dlhých v radoch a zaregistrujú sa ako nezamestnaní s tým, že im tú ich vysnívanú prácu nájdu úradníci. A tak čakajú týždne, mesiace, niekedy až roky, kým dostanú dôstojnú pracovnú ponuku a buď príjmu, alebo nepríjmu. Ďalším dôvodom nekonečne dlhého státia v radoch je aj skutočnosť, že zaregistrovaním sa na úradoch práce nebudú musieť zdravotné odvody, ktoré sa pohybujú vo výške niekoľkých desiatok eur. Potom dostanú pracovnú ponuku a následne oznámia, že ponuku neprijímajú a tak naivne očakávajú ďalšiu ponuku, ktorá bude zodpovedať ich možnostiam a schopnostiam. A takto môže prísť aj desať ponúk, ale stále to nie je ono.
Čo som chcel týmto povedať? Že byť absolventom vysokej školy je jedna vec, no voľa pracovať je vec ďalšia. Zamestnávatelia napriek tomu vábia mladých, aby pracovali pre nich, kde môžu získať potrebnú prax (aj keď v tom odbore, ktorý vyštudovali) a kde môžu slušne zarobiť. Pretože v takýchto regiónoch je vysoká nezamestnanosť, ktorá je dokonca vyššia celoslovenský priemer. Smutné však na tom je, že ide o absolventov estetiky, etiky, politológie, sociológie ap. Ale tí by aj nastúpil do zamestnania, keby to nebolo niečo, čo zodpovedá ich vyštudovanému odboru. Skúste zamestnať takého estéta, ktorý skončil školu s červeným diplomom, s množstvom poskytnutých motivačných štipendií a kdečím iným. Áno, zamestnávateľ by takého človeka neprijal ani na brigádu, lebo o takých ľudí nemá záujem. No na druhej strane by mu poskytol možnosť zaškloelnia priamo v podniku, a tak získať potrebnú prax. Neprijme to, lebo on chce robiť to, čo vyštudoval a neštudovali svoj odbor preto, aby sa zase musel zaškoľovať. Samozrejme, že absolvent vysokej školy nebude robiť robotu, na ktorú by stačilo získať len stredné odborné vzdelanie alebo prejsť kurzom. Bolo by to pod ich úroveň.
Tiež žasnem nad rečami, keď ten, kto dostal pracovnú ponuku, povie, že to neberie, nech to radšej ponúknu tomu či hentomu. Tak si kladiem otázky: Človeče, tak načo si sa vlastne na tom úrade zaregistroval? Aby si neplatil zdravotné odvody? Dlho tam byť nemôžeš, buď zoberieš prácu, alebo si sám plať zdravotné odvody z peňazí, na ktoré ti budú prispievať tvoji rodičia, súrodenci, príbuzní, kamaráti,… Skrátka, budeš pre nich len ďalšou záťažou, zatiaľ čo oni nezvládajú splácať hypotéku alebo musia živiť mnohopočetnú rodinu.
Preto rozumiem návrhu premiéra Fica, aby ministerstvo práce kleplo po prstoch takýmto neaktívnym ľuďom, pretože dostať desať ponúk (kvalitných) a neprijať ani jednu z dôvodov odvodovej úľavy je len účelové a tak trošku pritiahnuté za vlasy.